Kapitola 7: Mamutik

Tak uz sa nam to krati. Chranena dielna sa z nadherneho Bandar Seri Begavanu presunula o nieco dalej, do malajskeho narodneho parku Tunku Abdul Rahman. Je to morsky narodny park, a preto, aby sa mi zverenci nerozutekali, vybrali sme ten najmensi ostrov, ktory ma na sirku len 300 metrov. Vola sa Mamutik :) Obklopuje ho nadherna koralova zahrada so sialenymi rybickami uplne vsetkych druhov a farieb. (Ja som napriklad videla rybu so vzorom americkej vlajky. Fakt!)

Prvy den nam bohuzial cely prsalo. Bol to taky ten dazd, ked mate pocit, ze bude prsat rok v kuse. Siva obloha, lejak... Nastastie je tu furt aspon 30 stupnov, a tak sme si napriek dazdu pozicali snorchlovaciu vybavu a slo sa na vec. Koralove utesy boli uzasne. Nahanali sme roznych Nemov a ine podivnosti pol dna, vecer si zas vychutnavali sami romantiku na plazi. No ale citili sme sa nejak divne, vsetko nas stipalo, palilo... Tak sme sa zacali pozorovat a zistili sme zaujjimavu vec! Komplet cela chranena dielna vratane vychovavatelky sa v tom lejaku ponorena do mora spalila! Dalsie dni uz boli slnecne a my, vydeseni predoslou skusenostou sme sa kupali natreti a este aj obleceni :) Ale romantika to bola uzasna! Blankytne more, miniaturny ostrovcek, plavanie v tropickom akvariu... Dnes rano ma sice zobudil varan velkosti mensieho krokodila, ale ked to tak porovnam so svojimi suputnikmi... hm, bola to celkom mila spolocnost ;)

Dnes sme sa preplavili do hlavneho mesta malajskeho statu Sabah - Kota Kinabalu. Planujeme to tu vecer roztocit :) No a zajtra uz letime na posledne 4 dni do Bangkoku. Drzte palce!

Za vsetkych lovcov lebiek B*

P.S.: Fotky budu neskor. Zabudli sme citacku kariet.