Kapitola 5: Chranena dielna

Ahoj, ahoj vsetci!

Konecne tu mozem napisat, ako to tu vsetko vyzera naozaj. Ja totiz nemam dovolenku, ale som na vylete s chranenou dielnou... Tvrda praca...

Momentalne sa nachadzame vo velmi milom zapadakove zvanom Marudi. Prisli sme sem vodnym lietadlom. Po skusenostiach s ukrajinskymi aerolinkami som uz nemala najmensiu chut sadat do lietadla (Irca a jej sedadlo sa na mna v polospanku necakane zvalilo, vobec cely interier aj s palubnym personalom bol pofiderny...), ale toto lietadlo plave po vode. Vyzera to, akoby staremu Tupolevu odrezali kridla, posadili ho na hladinu a napchali do neho ludi. Tak a teraz plavte. Ale prekvapivo to bolo az na priserny smrad nafty celkom v pohode. Tu v Marudi sa chystame pozorovat lovcov lebiek pri vikendovych nakupoch. Ale to predbieham...

Po Mikulovom a Mitkovom zapise sme sa presunuli do narodneho parku Similajau. Bolo tam nadherne, len ja som bola trosku sklamana, lebo po plazi nepobehovali dive svine a stromy neobjimali lietajuci lemuri ako v Bako. Ale moji zverenci mi urobili radost a v noci sme spolu vyrazili na lodicke proti prudu rieky do dzungle pozorovat obrovske morske krokodily. Bolo to vzruso, aj ked sme z velkych krokodilov videli len na cerveno svietiace oci. Male krokodilie zaprdky boli odvaznejsie a tri sme si pozreli celkom zblizka. No ale hlavne obrovska romantika za svitu mesiaca a zvukov dzungle. O nadhernych korytnacich plazach pisat nebudem, aby vam nebolo luto, ze tu s nami nieste :)

Po Simlilajau sme sa presunuli do NP Niah Caves. Byvali sme tam v nadhernom domceku na nozickach spolu s parom starsich Francuzov, ktori si urcite myslia, ze ich prenasleduje banda psychopatickych Cechov. Prvykrat sme sa stretli v hosteli po prilete v Kuchingu a odvtedy mame snad na vlas rovnaky program a stale sa stretavame. Naposledy (uz po x-te) sme sa lucili vcera. Dufam, ze nemaju skazenu dovolenku... :) Niah Caves boli prekrasne jaskyne v dzungli, kde dodnes funguju tradicni zberaci, ktori zbieraju guano a vtacie hniezda, ktore potom jedia. (Videla som dnes Mitka, ako kupil vtacie hniezdo, vecer vraj bude party. Este, ze sa tu neda kupit guano...) Pytali sme sa miestnch, ako taka polievka z vtacieho hniezda chuti. Vraj podobne ako zralocia koza, alebo meduza. Tak to mame celkom presnu predstavu... Tesim sa!

Na ceste z Niah Caves sme sa zastavili pre zmenu v dalsom narodnom parku Lambir Hills a okupali sa v nadhernom vodopade a nacvicili tam baletnu zostavu Labutieho jazera. Ako inak, stretli sme tam nasich Francuzov :)

No a vcera sme v zhyralom meste Miri stravili prijemny vecer s dvoma miestnymi mladikmi. Vzali nas do tradicnej restauracie, kde sme ochutnali papradie z dazdoveho pralesa, potom k prvemu ropnemu vrtu nazvanemu Velka stara dama a nakoniec aj k sebe domov. Skoda, ze sme sa k priebehu vecera nemohli vyjadrit. Nevadi, ved oni vedia, co je pre nas najlepsie :)

Za vsetkych posiela pozdravy Barborka